Často počúvame o prijatí samého seba od ľudí, ktorí sa odborne zaoberajú metódami osobnostného rastu.
Čo je prijatie samého seba?
Znamená to prijať svoje slabé stránky, zlozvyky a nič s tým nerobiť?
Znamená to prijať svoje správanie, postoje, životný štýl a nechať to tak?
Je veľmi jednoduché vzdať sa, zlenivieť a nájsť si výhovorky, aby sme sa na všetko vykašľali.
Akceptovanie vášho správania, slabých stránok a nič nerobenia nie je správny spôsob prijatia samého seba. Nepodieľame sa tým na skutočnom progrese a zlepšení.
Zdá sa, že slovné spojenie „prijatie samého seba“ nie je správne vysvetlené a pochopené. Prijatie seba samého, takého, aký/á ste, je len prvý krok. Pomáha vám to uvedomiť si svoje dobré a aj tie nie až také dobré vlastnosti. Môžete zmierniť pocit viny, nešťastia a nedostatok sebavedomia.
Prijatie samého seba neznamená, že prijmete, kto ste a neurobíte nič pre pozitívnu zmenu, či zlepšenie. Neznamená to, že prijmete váš osud a život taký, aký je.
To, že si uvedomíte a priznáte svoje správanie, zvyky, vašu osobnosť a pozriete sa na seba v reálnom svetle – to je dôležitý krok k prijatiu samého seba.
Keď sa prijmete takí, akí ste, dáte sa do vhodnej pozície na zlepšovanie sa.
Nie je to výhovorkou, aby ste mohli hovoriť „Toto som ja. Som taký/á, aký/á som. Akceptujem môj charakter, moje zlyhania, môj osud, takto to proste je. Nič s tým už neurobím.“
Poznanie seba samého vám umožňuje vidieť to, ako môžete zlepšiť seba a svoj život.
Zlepšenie si vyžaduje uznanie a pochopenie vášho charakteru a zvykov. Mali by ste prestať porovnávať seba a svoje výsledky s inými. Vyžaduje to uvedomenie si svojich schopností alebo ich nedostatku. Prinesie to istý druh vnútorného pokoja, ľahkosti a šťastia, ako keby ste zhodili z pliec bremeno.
Pamätajte, uvedomenie si vašich dobrých a zlých zvykov a charakterových čŕt môže zmierniť pocit neuspokojenia, hnevu, odporu alebo nešťastia, ale nie je to výhovorkou, aby ste zostali takí, akí ste. Je to len prvý krok na ceste za zlepšením a posilnením.
