Mýtus: Buď budeš užívať voľný čas alebo zarábať veľa peňazí. Nemôžeš mať však oboje.
Fakt: Za peniaze si kúpiš čas.
Keď som bol ešte dieťa, nestaral som sa o zarábanie peňazí. Myslel som si, že radšej budem mať voľný čas, flexibilitu a slobodu, aby som si mohol užiť život.
Pri spätnom pohľade viem, že nie je pravda, že zarábanie peňazí vyžaduje časovo obmedzený životný štýl.
Koľko poznáte ľudí, ktorí povedali: “Môj kamarát pracuje 80 hodín týždenne a zarába x tisíc mesačne, ale ja som spokojný s tým, čo zarobím a užívam si štandardný pracovný týždeň.”
Je to chabé porovnanie. Ten prepracovaný kamarát s x tisícmi má podobnú hodinovú mzdu ako človek, ktorý má viacero zamestnaní naraz.
Obaja majú ten istý problém: zasekli sa ako zamestnanci. Majú “hodinovú mzdu” alebo “ročnú výplatu”, obidve frázy (hodinovú, ročnú) spájajú čas s príjmom.
Mýtus o tom, že “bohatstvo” je synonymum pre “príliš zaneprázdnený pre rodinu, priateľov a zábavu” vznikol na základe falošných domnienok, ktoré tvrdia, že ľudia musia vymeniť svoj čas za peniaze.
Skoro nikto však nezbohatol len preto, že predal svoj čas. Vlastne, opak je pravdou: vďaka bohatstvu si radšej čas kúpime ako ho predáme.
Akú hodnotu má každý deň vášho života?
Každý vymieňa peniaze za čas.
Žijete v meste, kde je hrozná verejná doprava? Ak je vaša odpoveď áno, pravdepodobne bojujete s touto dilemou:
Mohli by ste ísť na autobus do práce / telocvične / obchodu, ale spolu s prepravou a čakaním by to trvalo 40 minút. Alebo môžete nastúpiť do auta a byť tam za 10 minút.
Údržba auta je drahá. Ak však žijete v oblasti, kde je verejná doprava pomalá, autom ušetríte denne hodiny času.
Váš čas a váš život JE cenný. Preto využívajte peniaze na kúpu času.
Späť do školy
Počas vysokej školy, v tých najchudobnejších dňoch, som naplnil svoj batoh špinavým oblečením a prešiel som pár ulíc, aby som sa dostal do práčovne a tam som čakal, kým sa oblečenie operie a vysuší. V práčovni som strávil celé poobedie každý týždeň.
Peniaze môj problém vyriešili. Teraz, keď som si kúpil práčku, mám dve hodiny týždenne naviac.
Inými slovami: Nekúpil som si spotrebič. Kúpil som si čas.
Kúpa nedáva ekonomický zmysel, pokiaľ sa nepozriete na faktor času. Čo tým myslím? Nachvíľu sa pozrime na čísla:
[thrive_text_block color=“orange“ headline=““] Lepšia pračka/sušička stojí 1000 € a vydrží asi tak 8 rokov, čo znamená, že platím 125 € ročne za to, že vlastním tento spotrebič.
Pri predpoklade, že dám týždenne 2x oprať, prevádzka spotrebiča stojí cca 186 € ročne. (3,5 kWh na várku * 0,30 centov/kWh* 104 várok/ročne) + (0.22 centov za vodu * 104 várok/ročne)). To znamená, že platím 311 € ročne za možnosť vlastniť tento spotrebič.
Jedna várka na opranie stojí v najbližšej práčovni 2 € (1 € pranie, 1 € čistenie). Dve várky týždenne nám dajú 208 € ročne.
Pri dvoch várkach týždenne je ekonomicky výhodnejšie nevlastniť spotrebič, pokiaľ neberiete do úvahy hodnotu času. Ja zaplatím rád 103 € naviac, aby som si mohol prať v pohodlí domova. [/thrive_text_block]
Toto je príklad ako obyčajní ľudia kupujú čas za peniaze. Bohatší to robia tiež. Bohatstvo nám len dáva možnosť robiť to častejšie.
Obchodujeme so svojím špinavým oblečením.
Cynici milujú kritizovať ľudí za to, že trávia svoj čas zarábaním peňazí, len aby vymenili peniaze za čas.
Bola by pravda, ak by všetci robili výmenu jedna k jednej. Väčšina ľudí si však kupuje čas vďaka “arbitráži”.
Arbitráž odkazuje na proces rozdielnych cien na rôznych miestach / trhoch.
Cestovatelia vedia ako na to: zarábajú na rozdieloch kúpnej sily medzi národmi. Peniaze zarábajú v dolároch, eurách alebo librách, utrácajú však laoským kipom alebo kolumbijským pesom.
Ekonómovia tomu hovoria “zemepisná arbitráž”. Ja tomu hovorím “zdriemnuť si v Thajsku na pláži za 10 eur”.
Kúpa času funguje na tom istom princípe. Zarábame tak 20 €, 40 €, 60 € alebo 80 € za hodinu a tieto peniaze využívame na kúpu času za lacnejšie.
Často to treba opakovať a nakoniec si kúpite slobodu. (Presne takto som si mohol dovoliť cestovať 2 roky v kuse.)
Povedal som vám už o tej najlepšej časti? Je to ZÁBAVA.
Ako som už spomínal, začal som obchodovať s otročinou života. Prestal som sa sám zaoberať technickými poruchami. Zaplatil som profesionálom a ušetrený čas som využil na vytváranie vzťahov s ostatnými blogermi.
Taktiež som sa prestal zaoberať inštalovaním malicherností do kúpeľne. Odstavil som tieto úlohy, aby som si mohol čítať a venovať sa väčším písacím projektom.
Záver je taký, že svoj čas venujem len do “práce vyššieho levelu”. To má za následok vyššie ohodnotenie za môj čas. Je to logický a rozumný spôsob ako si ospravedlniť náklady na ľudí a veci, ktoré spadajú medzi „prácu nižšieho levelu“ a ktoré sú mimo môjho záujmu.
Buďme však úprimní: budovanie vzťahov a čítanie kníh je oveľa väčšia zábava ako výmena kachličiek. Nerobím len vyšší level práce, taktiež mám skvelý život.
P.S: “Čas verzus peniaze” je nesprávne zmýšľanie. Peniaze kupujú čas.
